Obec Petrovice

Vlado Hujík
Moje rodisko

Kamenná zem pod nohami,      nad dolinou strmá stráň, tu moje rodisko les zo všetkých strán.

V prázdnych domoch niet už mamy, ktorá dieťa na hruď túli,       rukou nežne hladká, spod starých striech dávno odletela uspávanka sladká.

Rodné domy osireli, v izbe zmĺkol hlas,       na opustenej roli, lesu ustúpil klas.

Keď spomeniem si na rodákov starých, na ich mozoľnaté dlane,       rukami matky objímu ma moje rodné Pláne.

Po dlhom čase, prichádza domov vnuk, osade chce život vrátiť      prácou svojich rúk.

Kde nás nájdete


Základné údaje
Kraj: Žilinský
Okres: Bytča
Región: Horné Považie
Poloha: 49° 15' 28" s. š.
              18° 31' 25" v. d.
Nadmorská výška: 371 m n.m.
Rozloha: 32,536 km2
Počet obyvateľov: 1502
Hustota obyvateľstva: 46 obyvateľov/km2
Prvá písomná zmienka: 1312







      Obec Petrovice leží v pohorí Javorníky a preteká cez ňu rieka Petrovička. Stred obce je v nadmorskej výške 371 m.n.m.. Chotár sa rozkladá vo výške 360 – 1053 m.n.m., južná časť chotára je pahorkatina prechádzajúca do vrchoviny až horniny. Prevládajú tu hnedé lesné pôdy a odlesnené máme len okolie obce a osád, vďaka čomu sa môžeme pochváliť tým, že sme obec a ľudia, ktorí žijú priamo v srdci prírody. Časťami našej obce je aj Setechov, Pláne a osada Magale, ktorá bola v decembri 1944 nemeckými vojskami vypálená a zrovnaná so zemou.

História

Prvý písomný doklad o našej obci

      Prvá písomná zmienka je z roku 1312. Je to písomná správa o prijatí žilinského práva u nás, ktorou kastelán Košece Lorand udelil právo osídliť dedinu Henrikova Ves (dnešné Kolárovice). Podobným spôsobom vznikli, predpokladáme, aj Petrovice. Vieme, že existovali už pred rokom 1312, keďže v spomínanej listine sa ako svedok uvádza Peter, dedičný zástupný richtár v Petroviciach (Petrus, judex de Petri villa).

Postup osídľovania

      Bytčianska kotlina bola osídlená už dávnejšie. Počas 2. – 1. storočia p.n.l. keltské obyvateľstvo z juhu západného Slovenska preniklo do údolí severného Slovenska a na Bytčiansko. V tomto období začína prenikať aj do priľahlých doliniek. Sídlisko púchovskej skupiny sa zistilo i v chotári dnešných Petrovíc.
      Z listiny Nitrianskej kapituly z 18. októbra 1378 sa dozvedáme, že nitriansky biskup Dominik, ako zemepán Bytče, predal dedičné richtárstvo a biskupskú kúriu v mestečku so všetkými majetkami bytčianskemu mešťanovi Petrovi, synovi Damiána. Na prelome 13. a 14. storočia pokračoval prirodzený osídľovací proces v dôsledku vzrastu domáceho obyvateľstva. Majitelia bytčianskeho panstva rozširovali staršie a zakladali nové dediny.
      V 15. storočí sa vystriedali viacerí majitelia Bytče a priľahlého hradného panstva. Zemepánom tu bol Sudivoj z Ostrorogu, Ctibor z Beckova, v husitských časoch Pongrácovci, Štefan Hági, v rokoch 1469 – 1489 Blažej Podmanický, potom Viliam Tetauer, Blažejov syn Václav Podmanický a iní.
      V prvej polovici 16. storočia vlastnilo bytčianske panstvo tiež viacero feudálov: Ján Podmanický, Peter Kostka, Rafael Podmanický, Gašpar Dominith. V roku 1563 prešla Bytča a panstvo do vlastníctva Thurzovcov a osud Petrovíc bol spojený s touto rodinou až do roku 1626. Po Thurzovcoch prevzal Bytču s priľahlými majetkami Mikuláš Esterházi a dejiny Petrovíc sú až do roku 1868 spojené s týmto kniežacím rodom.

Vznik Farnosti a kostola

      Rímsko – katolícky farský úrad bol zriadený v roku 1789. Predtým bola obec filiálkou farského úradu v Bytči. Prvým správcom farnosti v Petroviciach bol v rokoch 1789 – 1793 Angel Šebeňa, miestny rodák. Po zriadení farnosti bol už v obci vybudovaný kostolík zasvätený Narodeniu Kráľovnej Anjelov.
      Súčasný kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie bol vybudovaný v klasicistickom slohu v poslednej tretine 18. storočia.
      Pôsobilo tu viacero kňazov. V poslednej dobe tu pôsobil Dp. Jozef Bednár (1970 - 1998), Dp. Ľubomír Guniš (1998 - 2003), Dp. Justín Jurga (2003 - 2004). Súčastným správcom našej farnosti, pod ktorú spadá kaplnka v Setechove a kostolík v Pšurnoviciach, je od r. 2004 Dp. Mgr. Anton Gavlas.

Školstvo

      Prvá škola v Petroviciach bola drevená. Súčasná Základná škola bola postavená v roku 1939, nakoľko priestory starej drevenej školy neboli vyhovujúce. Riaditeľom školy bol Alfonz Elischer, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o jej vybudovanie. Presný názov školy bol „Rímsko-katolícka ľudová škola“. V Setechove bola murovaná škola a v roku 1937 sa postavili drevené školy v horských osadách Pláne a Magale. Škola na Magaloch bola v roku 1944 vypálená spolu s celou osadou.
      V školskom roku 1945/46 sa riaditeľom stáva Andrej Kurucár. V tomto období boli „Rímsko-katolícke školy“ zoštátnené a nahradené názvom „Štátna ľudová škola“. Vyučovalo sa v troch triedach – v spojených ročníkoch. V roku 1949 bola v tunajšej škole zriadená Stredná škola. Neskoršie bola škola premenovaná na „Národnú školu“ , v ktorej sa vyučovalo v 1. – 5. ročníku. V školskom roku 1952/53 dochádza k zmene , pretože „Stredná škola“ bola premiestnená do Kolárovíc. Po odchode riaditeľa školy Andreja Kurucára sa stáva novou riaditeľkou školy pani Marta Hrtánková. Ďalšie roky priniesli rôzne zmeny a súčasná základná škola má názov „Základná škola s materskou školou Petrovice“ a jej riaditeľkou je Mgr. Mária Levková.

Pamiatky

      V obci sa nachádza niekoľko pamiatok: kostol narodenia Panny Márie (klasická stavba z poslednej tretiny 18. storočia), kaplnka Na Barborke, kaplnka v Setechove (zasvätená Panne Márii Pomocnici kresťanov), studňa Smädnica v Petrovskej doline, Kríž pod Pláňami, Zvonica na Pláňach a v neposlednom rade staré drevenice v obci.

Významné osobnosti obce

      Naša obec je rodiskom maliara Ladislava Treskoňa (Narodil sa v roku 1900. Dožil sa len veku 23 rokov, no počas svojho krátkeho života sa stal známym maliarom a grafikom. Ladislav Treskoň je pochovaný na cintoríne v Bytči. Dnes jeho meno nesie ulica vedúca popred daňový úrad a nový kultúrny dom v Bytči.) i speváčky a lekárky Marcely Laiferovej. Čestným občanom našej obce je svetoznámy mím Prof. Milan Sládek(slovenský mím, choreograf, režisér a pedagóg. Jeho najznámenšou pantomimickou postavou je svetovo známy Kefka).Vlado Hujík, spisovateľ, rodák z osady Pláne, ktorý tu žil až do svojej smrti. Jeho tvorba je poznačená životom v prírode, krutých prírodných podmienkach a vrúcnou úctou k životu , človeku a prírode.

Vlado Hujík
Rodný kraj

Kamenná zem Javorníkov rodákom sa rodná stala, keď púť svoju dokončili,    do večného spánku si ich vzala. Lásku možno predstierať úsmevom i slovom, rodný kraj s rodákmi žije ako rodina za jedným stolom.

Les nežne vo vánku nôti, stráne voňajú kvetom v tráve, čarokrásne sú javornícke piesne,    staré nôty, ktoré tu zneli a znejú stále. Keď príde čas môjho pomynutia, tiež do rodnej zeme kosti zložím,     perinu teplú, hebkú za hrob svoj zmením. Ak je zem a jej krásy od Boha daný RAJ, pre rodáka je týmto RAJOM     jeho rodný kraj.

Ľudová múdrosť rodákom     po celý život žiari, život si ju odel do nehasnúcej žiary. Krásne ste Javorníky, kraj plný krás, hory, doliny, chodníky,     aj v hrobe budem počuť rodnej zeme hlas.

Fotografie z obce a okolia